x

04.PRIELOM DUNAJCA – ZHORA A ZDOLA

Umiestnenie:
Polska, Słowacja
Kategória:
jednoduchý
Dĺžka trasy:
27 km
Začiatok:
PRZEŁOM DUNAJCA
Koniec:
DOŁEM I GÓRĄ


SROMOWCE NIŻNE -Červený Kláštor - Prielom Dunajca -Lesnica - Lesnické sedlo panoráma - Veľký Lipník - Haligovce skalné steny  -SROMOWCE NIŻNE
Prielom Dunajca ešte nie je všetko. Výlet vedie touto malebnou skalnou tiesňavou, ale v ďalšej časti objavíme tiež pokojnú dedinu Lesnica, a za ňou... more zelene a náročné stúpanie na Lesnické sedlo s prekrásnymi výhľadmi na Pieniny a Tatry. Dlhý zjazd cez Haligovce je efektnou hodinou pieninskej geológie. Výlet je stredne náročný, s jedným ťažkým stúpaním, ale nevyžaduje si veľké skúsenosti, umožňuje spoznať slovenskú, pokojnejšiu stranu Pienin. 
Výlet sa začína v Sromowciach Niżných. Lávkou pre peších a cyklistov postavenou v roku 2006 prechádzame cez Dunajec na slovenskú stranu a odbočujeme doľava. Vchádzame do historického Červeného Kláštora. Po stáročia to bolo náboženské, vedecké aj kultúrne centrum tohto regiónu. Odtiaľto podľa legiend podnikal fráter Cyprián svoje odvážne lety v oblakoch, ktoré končil až nad Morským okom. Pod kláštorom, pri vode, sa rozprestiera nádherný pohľad na Tri koruny. Vyrážame Pieninskou cestou cez Prielom Dunajca – pôjdeme po nej ďalších 7 km. Skalné steny vysoké niekoľko sto metrov, v ktorých vody Dunajca vyhĺbili túto nádhernú tiesňavu, ukazujú moc prírodných síl. Mnohé z tunajších rastlín stretneme tiež v Tatrách – ich semená sem privandrovali s riekou. Keď dorazíme na asfaltovú cestu, odbočíme doprava, hore dolinou Lesnického potoka uzavretou medzi vysokými skalnými stenami. Trafíme do Lesnice, skrytej medzi pienin-skými stenami. Táto dedina bola založená ešte v 13. storočí, ale do 19. storočia ju spájali so svetom iba úzke pešie chodníky, vďaka čomu tu pretrvali zvyky, štýl zástavby a folklór. Z Lesnice ideme stále hore po ceste, ktorá ju spojila so zvyškom Slovenska až v roku 1967. Pomaličky stúpame a lapáme po dychu, stojí za to zastaviť sa a nahliadnuť dole do údolia na skalnaté hory vypínajúce sa za Dunajcom. Posledná časť stúpania môže niektorých donútiť tlačiť bicykel, ale to, čo nás čaká, bude dostatočnou odmenou za námahu. Veľkolepá panoráma z Lesnického sedla nás tu určite zastaví na Dlhšiu chvíľu. Pri našich nohách leží Hlboká dolina potoka Lipník, za ňou Vrchy Spišskej Magury a na obzore sa Vypínajú Tatry. Pred zjazdom dolu si Skontrolujte brzdy a dajte si okuliare. terasoVitými poľami, medzi striedajúcimi Sa lúkami, skalami a poľami patríK najkrajším zjazdom v Pieninách, trochu pripomína zjazd zo sedla Osice Do Sromowiec. Schádzame do Veľkého Lipníka, odbočujeme doprava dole A pokračujeme miernejším zjazdom dnom doliny. Dorazíme do HaligoViec, ktoré uchvacujú predovšetkým Výhľadmi na strmé steny Haligovských skál – v súčasnosti prírodnej Rezervácie v Pieninskom národnom Parku. Niekde tam, v týchto skalných Stenách sa nachádzali obývané osady Ako Džura či Jezovka, po ktorých V súčasnosti zostali iba zdivočené Jablone či čerešne, stratené medzi Lúkami. Z Haligoviec ideme ďalej dole Dolinou až do Smerdžonky. Názov Nie je náhodný, pochádza totiž od Tunajších prameňov vody s obsahom sulfátov, ktoré sa vyznačujú Špecifickým zápachom. Staré kúpele Zničené počas vojny boli pred niekoľkými rokmi opäť otvorené. Zo Smerdžonky už máme len kúsok do Červeného Kláštora (liečivé účinky Vody využívali už mnísi), potom cez Lávku a už sme späť v Sromowciach.
Zdieľam facebook twitter

Projektoví Partneri

Euroregion "Tatry"
EUWT TATRY
Miasto Nowy Targ
Gmina Czarny Dunajec
Gmina Nowy Targ
Gmina Szaflary
Gmina Łapsze Niżne
Mesto Kežmarok
Mesto Liptovský Mikuláš
Mesto Trstená
Mesto Spišská Belá
Mesto Stará Ľubovňa
Obec Suchá Hora
Obec Hladovka
Obec Liesek
Obec Nižná
Obec Vrbov
Obec Huncovce
Historyczno-kulturowo-przyrodniczy szlak wokół Tatr
Portál Je Spolufinancovaný Európskou Úniou Z Európskeho Fondu Regionálneho Rozvoja
V Rámci Programu Cezhraničnej Spolupráce Interreg V-A Poľsko – Slovensko 2014–2020.


Historyczno-kulturowo-przyrodniczy szlak wokół Tatr
Modernizácia portálu je spolufinancovaná z prostriedkov Ministerstva rozvoja